V očiach...

V pohybe dňa, pod ťarchou záležitostí a známych rituálov, strácame sa v tieni celodenných myšlienok. Som, avšak ďaleko, rozptýlená po cestách môjho sveta, v čase, ktorý má nespočetné množstvo smerov. Obývam svoju krajinu a hľadám v nej vzácnosti, ktoré čakajú na svoje (znovu)objavenie. Vytváram si systém, robím poriadok, udeľujem významy, hľadám zmysel...A tak žijem vo svojej krajine, zahĺbená do myšlienok a som vzdialená na míle svetelných rokov od ľudských bytostí, na ktorých mi záleží. Pod náporom zákonitosti začínam sa znovu vracať. So smútkom a samotou v srdci.Nachádzam pri sebe muža s dieťaťom, s očami naplnenými túžbou a očakávaním. Túžbou po objatí, darovaní kúska môjho sveta, mojej bytosti...A ja sa dívam do tých očí a nachádzam v nich vzácnosti, ktoré v diaľke márne hľadám. Sú tak blízko, bližšie, než sme si sami sebe...V tých očiach nachádzam poriadok, zmysel a všetko to, po čom v zmätku a nejasnosti života túžim.V tých očiach sa zračí harmónia môjho života.... Zabúdam, nevidím viac a znovu sa vraciam do svojej krajiny, aby som znovu prišla, znovu sa pozrela do očí a odznovu prežila harmóniu života ...